Pohľad účastníka

"ABILYMPIÁDA? A to je čo?", presne takto som zareagovala, keď mi v roku 1996 zavolala Zuzka Recsková a pozvala ma na ňu. Vtedy som vyšívala a nevedela som si predstaviť, ako taká súťažná prehliadka pracovných schopností a zručností ľudí so zdravotným postihnutím vlastne prebieha. Zuzka bola neoblomná, napokon ma zlomila a ja som cestovala s malým batôžkom, ale s veľkým očakávaním.

Keď som v ten novembrový štvrtok vystúpila z autobusu na Mlynských nivách, moje vnútro zaplavil nepokoj: nikoho som nevidela, kto by nás čakal a moja prvá myšlienka bolo nasadnúť na ďalší spoj a vrátiť sa domov. Dnes som rada, že som tak neurobila. V tej chvíli sa objavili chlapci, ktorí nám pomohli nastúpiť do autobusu a odviezli nás do Rače. Stredné odborné učilište obchodné Na pántoch sa nám stalo prechodným domovom počas trvania Abilympiády 1996.

Moje rozpaky sa hneď rozplynuli, keď som začala spoznávať nových priateľov aj známe tváre. V tom roku som síce nevyhrala, ale v mojom adresári pribudli ďalšie mená a v srdci krásne spomienky a vďačnosť organizátorom, ale aj všetkým tým, čo prišli dobrovoľne pomáhať. Presne takýto bol môj prvý dotyk s abilympiádou a postupne sa môj okruh priateľov zväčšoval a ja som pravidelne chodila na každú novú, a už sa stávam pomaly jej inventárom. Stretávam tu množstvo nových a úžasných ľudí a začínam trpieť diagnózou, zvanou abilympiáda.

9. Abilympiáda 2009   9. Abilympiáda 2009

V júni 2009 sa uskutočnil už IX. ročník tejto celoslovenskej súťažnej prehliadky pracovných schopností a zručností zdravotne postihnutých ľudí. Hneď na začiatku som ako veľkú pohodu vnímala to, ako sme sa všetci navzájom vítali, objímali sa a podávali si ruky na pozdrav. Netrpezlivo som očakávala príchod autobusu a vrelo som vystískala všetkých, čo som poznala. Všetko fungovalo tak, ako malo. Organizátori za dlhým stolom tvorili zohratý tím a dokázali vám pomôcť, ale aj splniť všetko čo ste si želali. A keď ste potrebovali podať pomocnú ruku, bolo tu množstvo dobrovoľníkov zo všetkých kútov Slovenska a zo združenia Ideálna mládežnícka aktivita (IMA). Súťažilo sa v 19 disciplínach a zvládnuť všetko organizačne, časovo...

Musím zložiť pred všetkými pomyselný klobúk. Ale aj tak si myslím, že tu nebolo dôležité, či niekto vyhral, ale že všetci mohli ukázať, že majú činnosť ich srdcu blízku, či to bolo maľovanie vodovými farbami na papier, vyšívanie, modelovanie z hliny, aranžovanie kvetov, ozdobovanie medovníkov a veľkonočných vajíčok, výroba vianočnej pohľadnice, prípadne voňavé cukrárstvo a farebná, ale najmä chutná studená kuchyňa... Tento rok bol smutný pohľad do miestnosti pri telocvični, kam sme chodili obdivovať sústruženie dreva. Chýbal nám tam všetkým Tonko Feja, ktorý v marci zomrel. Spomenula som si na jeho zvonivý smiech, vôňu dreva a rovnaké nadšenie pre abilympiádu, ako máme všetci ostatní. Príjemným momentom bolo pre mňa, keď nás prišla pozrieť pani Zubová z Trnavy. Jej dcéra Darinka súťažila. Pani Zubová nemohla prísť spolu s ňou na celú abilympiádu, ale nenechala si ujsť možnosť, aby nás prišla podporiť. Naše úprimné objatie naznačilo všetkým, že toto je ďalšie pevné priateľstvo, zrodené na abilympiáde.

9. Abilympiáda 2009   9. Abilympiáda 2009

Každý človek nosí v sebe Pandorinu skrinku nešťastia, chorôb a smútku. Zároveň má každý vo svojom vnútri ukrytý aj bájny roh šťastia a radosti. Podľa akého kľúča sa otvára skrinka a zaznieva roh? Na svete je veľa ľudí, ku ktorým sa matka príroda zachovala kruto, ktorí žijú s pečaťami nešťastných náhod, ktorým sa až priveľmi otvorila zlovestná Pandorina skrinka. Aj tu sa stretlo množstvo ľudí, ktorým sa otvorila, ale žijú s nezlomnou vôľou nájsť si svoje uplatnenie a aspoň kúsok obyčajného ľudského šťastia. Práve aj touto abylimpiádou chceme všetkým dokázať, že telesne postihnutí nepotrebujú prázdnu ľútosť, nejde nám o sentimentálne obrázky z nášho života len preto, že nám osud nežičil. Chceme, aby sa konečne prelomili bariéry ľahostajnosti a bezcitnosti.